Besna - Neha

Krehká musí byť predstava
Keď cudzia neha je pre ňu hrozbou
Znalý tých vôd, pozerám na Dunaj
A nechávam neplavcov utopiť so cťou

V hystérii más oplačme obete,
Tak chodí to vo svete, niekto len v híriacom dave vie smútiť.
Keď nám viac srdcia ranené nebudú nútiť, útržky zo sveta na druhej strane
Kam sa len vytratí? Čo bude ďalej?

Láska je citom najvyšším, len ak sme ochotní pozbyť rozumu.
Potom čo pozbyješ rozumu, cit ženie ťa víchricou nehladiac pádov.
Ak merať chceš metrom dvojitým, ostávaš pokrytcom každým pádom.
Výletných parníkov posádka, čo topiacim pltníkom nepodá pádlo.

V podhubí mesta, na samom dne ľudských duší.
Sediment detritu, ale kto mohol tušiť, kto mohol tušiť?

Že hnev bude citom najvyšším
Keď ochotný pozbyť sme rozumu
A slepo víchricou ženieme stádo

Tí, čo sme zo stáda vyvrhli
Stanú sa symbolom úpadku
Že stratia na život právo

Stúpil som do bahna za každým, keď kráčal som sám tmou mestom nocou,
Jak Pontský Pilát ruky si očistím, posvätný dedičný hriech starých otcov.
Jak krehká musí byť predstava, keď cudzia neha je pre ňu hrozbou.
Znalý tých vôd pozerám na Dunaj, a nechávam neplavcov utopiť so cťou.

Kto mohol tušiť? Čo bude ďalej?
Kam sa len vytratí? Čo bude ďalej?


English translation:

Fragile must be your self-notion
If it's threatened by others' affection
Knowing these waters I watch the Danube
And leave those who can't swim to drown with honour

In mass hysteria we weep for the lost,
That's how it goes, some can grieve only in revelling crowds
When our broken hearts will no longer force on us shards from the other side
Where will they vanish? What will be next?

Love is the highest of feelings, only when we let go of reason
When you let go of reason, feelings drag you through tempests not minding the falls
If you want to weigh on uneven scales, you're just a hypocrite
A cruise liner's passenger who won't lend drowning raftsmen an oar

In the undergrowth of the city, the very depths of our souls
Sediment of detritus, but who could have known, who could have known ?

That hate will be the highest of feelings
When we let go of reason
And blindly through tempests we drive the herd

That those we've expelled from our flock
Will become the symbols of decadence
That they'll lose their right to live

I've stepped in the mud every time I've walked alone through the night city
As Pontius Pilate I wash my hands, holy be the inherited sin of our grandfathers
How fragile must be your self-notion when it's threatened by others' affection
Knowing these waters I watch the Danube and leave those who can't swim to drown with honour

Who could have known? What will be next?
Where will they vanish? What will be next?