Ondrej Durica - Juhoslavia

Keď tento klavír potichu dohrá,
pozrite na nebesá.
Na smutný obraz starcov a detí,
čo smrť vzala pod kolesá.
Na konci cesty zahnite vpravo,
je to len tu za rohom.
Hovorte všetkým čo sa tam stalo,
dvom celkom malým národom.

Človeka bolí, keď jeho vlastní padajú,
keď na ich hroby, cudzí domy stavajú.
Človeka bolí, keď jeho vlastní padajú,
keď na ich hroby, cudzí domy stavajú.

Telá na plotoch krvavý potok,
krajinou k moru vyteká.
Uprostred pláže opité stráže,
zastrelili človeka.
Zbytočná vojna zbytočné bomby,
do detskej izby padajú.
Dvaja sa bijú tretí to vyhrá,
siroty mami hľadajú.
Spievajte ďalej tú moju pieseň,
v rádiu takú nehrajú.
Je plná pravdy je plná smútku,
oni to radi nemajú.

Človeka bolí, keď jeho vlastní padajú,
keď na ich hroby, cudzí domy stavajú.
Človeka bolí, keď jeho vlastní padajú,
keď na ich hroby, cudzí domy stavajú.

Keď tento klavír potichu dohrá,
pozrite na nebesá.
Na smutný obraz starcov a detí,
čo smrť vzala pod kolesá.

Človeka bolí, keď jeho vlastní padajú,
keď na ich hroby, cudzí domy stavajú.
Človeka bolí, keď jeho vlastní padajú,
keď na ich hroby, cudzí domy stavajú.