Vladimir Burjan - Sololezec

Už druhý deň husto sneží
a ty si v stene zostal sám.
Prekliato pomaly čas beží,
chceš utiecť, ale nemáš kam.

Vieš dobre, že ťa nehľadajú,
nefňukaj, veď máš, čo si chcel
Daj si posledný hlt čaju
a skús nemyslieť na posteľ.

Už keď si v chate balil laná,
aj starý chatár mračil tvár,
je to skala obávaná,
má na svedomí pekných pár.

Vraveli ti, čo ťa čaká
už keď si pod nástupom stál,
smial si sa - vraj kto maká
nemá čas, aby sa bál

Tak teraz bojuj, keď chceš to peklo prežiť,
veď nie je jedno kto koho pokorí
Tej skale mŕtvej, tej na tom nezáleží
že na nej ďaľšia iskra žitia dohorí

Ak sa zajtra nevyčasí,
tvoj osud nik už nezmení
ani zázrak ťa nespasí
telo sa na ľad premení.

Pohnúť sa ti nepodarí
keď ruky, nohy necítiš.
A za pár dní chatár starý
pod skalu pridá ďaľší kríž.